Premýšľal som či sa so svojou skúsenosťou na MAR 2015, ktorého som sa zúčastnil ako vodič so sukou Adla pod Ščobom podeliť s ostatnými účastníkmi a chovateľmi a nakoniec som sa rozhodol že to urobím. V prvom rade chcem ale vyzdvihnúť a zdôrazniť, že celá súťaž, podmienky a celý sprievodný program bol zorganizovaný na vysokej úrovni čo organizátorov stálo veľa úsilia a námahy, za čo im vyjadrujem poďakovanie.
Na súťaž som nešiel s ambíciou vyhrať, nakoľko som si ako vodič vedomý svojich rezerv, ako aj rezerv svojej suky. ale pokúsiť sa zlepšiť výsledok z PPSK 2014, kde nedopadli najlepšie disciplíny súvisiace s poslušnosťou. Na začiatku druhého pohonu pri rozostavovaní sa sme prechádzali asfaltkou na začiatok pohonu, ktorý bol na ľavej strane a psy dosť intenzívne v jednom mieste vetrili a znervózneli pri mladine na pravej strane. Ušlo sa mi druhé stanovište tesne nad asfaltkou. Po začatí pohonu suka okamžite prebehla asfaltku a vyrazila do mladiny, kde pri presune vetrila zver. Okamžite sa ozvalo intenzívne hlásenie z mladiny. Vedúci pohonu zakričal že máme pokračovať v hone a on ide za psom preveriť situáciu. Hon trval asi hodinu, no žiadne diviaky v ňom neboli. Po skončení honu sme sa stretli na asfaltke. Keďže sme nemali svoje psy ostali sme tam čakať traja vodiči, jeden honec a rozhodca z Českej republiky. Asi po hodine a pol k nám prišiel z pravej strany vedúci honu s mojou sukou a to čo povedal ma dosť potešilo: „ Chlapi taký zážitok som už dlho nemal. Hneď na začiatku pohonu táto suka našla veľkého kanca na pravej strane pod cestou. Celý čas som za nimi išiel. Niekoľko krát mi ho aj zastavila, raz som bol blízko na 20 metrov, ale nedalo sa strieľať pre hustú mladinu. Diviak sa stále držal v hustom poraste. Takú prácu a vytrvalosť som už dlho nevidel, klobúk dolu pred ňou“.
V nedeľu po ukončení všetkých disciplín nasledovalo slávnostné vyhodnotenie, kde sme si prebrali ceny, diplomy a rodokmene v ktorých boli vložené aj bodovacie tabuľky. Po ukončení akcie, som si prezrel bodovaciu tabuľku. V kolónke „Durenie“, som našiel známku 3 a druh zveri „zajac, líška“. Ostal som zaskočený, bez možnosti podať protest, alebo konfrontovať rozhodcu z Českej republiky. Nechcel by som aby to vyznelo ako sťažnosť, len chcem poukázať na slovko „Objektivita“, ktoré bolo asi najfrekventovanejším slovom pri každom príhovore a nástupe na každú disciplínu. Objektívne hodnotenie tejto disciplíny by nakoniec trochu zmenilo výsledkovú listinu, tejto medzinárodnej súťaže, ale podstatné bolo niečo iné.
Premýšľal som či sa so svojou skúsenosťou na MAR 2015, ktorého som sa zúčastnil ako vodič so sukou Adla pod Ščobom podeliť s ostatnými účastníkmi a chovateľmi a nakoniec som sa rozhodol že to urobím. V prvom rade chcem ale vyzdvihnúť a zdôrazniť, že celá súťaž, podmienky a celý sprievodný program bol zorganizovaný na vysokej úrovni čo organizátorov stálo veľa úsilia a námahy, za čo im vyjadrujem poďakovanie.
Na súťaž som nešiel s ambíciou vyhrať, nakoľko som si ako vodič vedomý svojich rezerv, ako aj rezerv svojej suky. ale pokúsiť sa zlepšiť výsledok z PPSK 2014, kde nedopadli najlepšie disciplíny súvisiace s poslušnosťou. Na začiatku druhého pohonu pri rozostavovaní sa sme prechádzali asfaltkou na začiatok pohonu, ktorý bol na ľavej strane a psy dosť intenzívne v jednom mieste vetrili a znervózneli pri mladine na pravej strane. Ušlo sa mi druhé stanovište tesne nad asfaltkou. Po začatí pohonu suka okamžite prebehla asfaltku a vyrazila do mladiny, kde pri presune vetrila zver. Okamžite sa ozvalo intenzívne hlásenie z mladiny. Vedúci pohonu zakričal že máme pokračovať v hone a on ide za psom preveriť situáciu. Hon trval asi hodinu, no žiadne diviaky v ňom neboli. Po skončení honu sme sa stretli na asfaltke. Keďže sme nemali svoje psy ostali sme tam čakať traja vodiči, jeden honec a rozhodca z Českej republiky. Asi po hodine a pol k nám prišiel z pravej strany vedúci honu s mojou sukou a to čo povedal ma dosť potešilo: „ Chlapi taký zážitok som už dlho nemal. Hneď na začiatku pohonu táto suka našla veľkého kanca na pravej strane pod cestou. Celý čas som za nimi išiel. Niekoľko krát mi ho aj zastavila, raz som bol blízko na 20 metrov, ale nedalo sa strieľať pre hustú mladinu. Diviak sa stále držal v hustom poraste. Takú prácu a vytrvalosť som už dlho nevidel, klobúk dolu pred ňou“.
V nedeľu po ukončení všetkých disciplín nasledovalo slávnostné vyhodnotenie, kde sme si prebrali ceny, diplomy a rodokmene v ktorých boli vložené aj bodovacie tabuľky. Po ukončení akcie, som si prezrel bodovaciu tabuľku. V kolónke „Durenie“, som našiel známku 3 a druh zveri „zajac, líška“. Ostal som zaskočený, bez možnosti podať protest, alebo konfrontovať rozhodcu z Českej republiky. Nechcel by som aby to vyznelo ako sťažnosť, len chcem poukázať na slovko „Objektivita“, ktoré bolo asi najfrekventovanejším slovom pri každom príhovore a nástupe na každú disciplínu. Objektívne hodnotenie tejto disciplíny by nakoniec trochu zmenilo výsledkovú listinu, tejto medzinárodnej súťaže, ale podstatné bolo niečo iné.