Slovenský kopov

Slovenský názov je odvodený z maďarského slova ,,kopó”, ktorý sa nedá etymologicky jednoznačne vyložiť. Nie je ani jasné, ako kopov prišiel na Slovensko. Predpokladá sa, že z kríženia so psami, ktoré už u nás boli udomácnené. A tak vzniklo napokon vlastné domáce plemeno duričov. Aby sa však udržalo čo najčistejšie, bolo už v roku 1770 zakázané krížiť slovenských  duričov s duričmi z iných krajín. Ešte počas druhej svetovej vojny, keď sa Slovensko na istý  čas stalo ,,samostatným” štátom pod nemeckým dozorom založili prvú plemennú knihu a vypracovali prvý štandard. Uznávaný kynológ Koloman Slimák sa zaslúžil o čistý chov kopova a v roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici, prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej vybrali psov vhodných na chov. O 10 rokov neskôr v roku 1946 po druhej svetovej vojne, sa uskutočnila druhá prehliadka, ktorá mala poskytnúť prehľad, čo z chovu zvierat ešte ostalo. Pri tejto príležitosti bol založený Klub chovateľov duričov, ktorý si vytýčil cieľ podporovať a konsolidovať výzor a poľovné vlastnosti kopova. V roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča. Samostatný klub chovateľov slovenských kopovov bol založený v roku 1988.

Slovenský kopov sa na území Slovenska choval niekoľko storočí. V minulosti sa poľovníci zameriavali predovšetkým na jeho poľovnícke vlastnosti hlasito a vytrvalo prenasledovať zver, prípadne ju zastaviť a držať na mieste aj niekoľko hodín. Jednotný štandard, výška, sfarbenie boli iba druhotné, nevýznamné vlastnosti. V porovnaní  s dnešným kopovom  sa skôr uprednostňovali vysokonohé a telesne silnejšie jedince, ak to, samozrejme, nebolo na závadu ich vytrvalosti. Ako mnohé plemená, mal aj kopov sprvu veľkú variabilitu predkov, rozdielnych veľkosťou i odchýlkami vo sfarbení. Boli tu však určité spoločné znaky, ktoré mohli byť základom pre vyšľachtenie nového plemena. Pôvodná výška týchto psov bola od 45 do 65 cm, s prevládajúcimi čiernym sfarbením. Farebnú prímes tvorilo hrdzavohnedé pálenie, prechádzajúce často plynulo do čierneho, takže u mnohých jedincov až prevládalo. Biele škvrny sa často vyskytovali na hrudi, ale boli aj na nohách, chvoste, nemali však dominantné zastúpenie. Práve týmito znakmi a podľa časti tela, na ktorej sa vyskytovali, sa mnohé chovy vzájomne odlišovali. Prvé písomné zmienky o kopovoch sú zo 17.-18.storočia už vtedy sa zakazovalo ich jeho kríženie s inými psami. To naznačuje, že už vtedy boli snahy o zachovanie čistoty rasy kopova a dôvodom bolo isto jeho vynikanie nad ostatnými plemenami. I to je dôkazom, že dnešný jednotný typ najpravdepodobnejšie vznikal selekciou pôvodného chovu, bez primiešania inej krvi.

Od začiatku cieľavedomého chovu slovenského kopova v roku 1936 prešiel jeho vývoj niekoľkými etapami. Prvý významný medzník už v začiatkoch šľachtenia spočíval vo výbere genotypovo vhodných jedincov pre budúci kontrolovaný chov. Druhá etapa šľachtenia kopova spočívala v selekcii potomstva a výbere najvhodnejších potomkov, ktoré prenášali požadované vlastnosti. Túto etapu môžeme nazvať aj etapou overovania genotypu rodičov a následne aj potomkov. Do tretej etapy prechádzal chov postupne, keď už dochádzalo iba k vzájomnému kríženiu vybranej populácie.

Slovenský kopov

Koloman Slimák, MVDr. Jozef  Duchaj – Poľovné psy (1973)

       Jedince tohto jediného nášho plemena poľovných psov sú vysoké 40 – 50 cm. Sú vždy čierne, s červenými odznakmi na papuli, očiach, ušiach, prsiach, končatinách a chvoste. Srsť je prostredne dlhá, s hustými vlníkmi. Srsť na chvoste tvorí tzv. kefku. Trup má tento pes mierne pretiahnutý a pevný, chrbát rovný, dobre zauhlené a silné končatiny. Chvost je prostredne dlhý, pes ho nosí nanajvýš vodorovne. Krk prostredne dlhý, svalnatý, bez voľnej kože (laloka).Hlava je primeraná k telu, nie príliš úzka s miernym čelovým sklonom. Papuľa je tiež prostredne dlhá s mierne previsnutými pyskami, ktoré tvoria v kútikoch menší záhyb. Chrup je plný, nezvyčajne dobre vyvinutý, oči tmavé, uši prostredne dlhé, ľahké, zaokrúhlené, nie príliš nízko nasadené.

 Hrubé chyby: iná farba než čierna, príliš krátka srsť, výška súk nad 45 a psov nad 50cm, chvost stočený nad telom, dlhý a široký záves, bledé oko a úzka alebo ťažká hlava

Menšie chyby: malá biela hviezda na prsiach sa síce pripúšťa, ale v chove je taký pes neželateľný, príliš dlhá srsť, nepresne ohraničené odznaky a vlčie pazúry.

Povaha: temperamentný, veľmi vytrvalý a ťažšie ovládateľný, neobyčajne odvážny, ostrý a vytrvalý vo vystavovaní zveri. Odolný proti útokom zveri.

kopov 2 kniha

Kopov Slimákšťence

ukončenie SDSD

zvolávanie

František Siget – Poľovníctvo a rybárstvo 3/1983

             Slovenský kopov (SK) vždy nachádzal v našich poľovných revíroch veľmi široké všestranné uplatnenie, prakticky od začiatkov svojej existencie. Najmä v horských a ťažko prístupných terénoch sa bez neho poľovníci neobišli a využívajú ho tu doteraz. V posledných rokoch, prakticky až do roku 1980 mohol byť však v zmysle platných predpisov v poľovníctve použitý iba ako durič diviačej a škodlivej zveri a ako poľovne upotrebiteľný pes s kvalifikáciou upotrebiteľnosti na dohľadávanie diviačej zveri. Predpismi obmedzená možnosť využitia SK čiastočne brzdila jeho rozšíreniu v oblastiach, kde je menej diviačej zveri prípadne v poľovných revíroch nachádzajúcich sa v menej náročných terénoch.

            Umožnením rozšírenia kvalifikácie poľovnej upotrebiteľnosti na základe rozhodnutia MPVž SR z roku 1980, otvorili sa SK tomuto obľúbenému národnému plemenu dvere u ďalších užívateľov poľovných revírov. V súčasnosti nachádzame SK prakticky vo všetkých poľovných revíroch okrem revírov vyslovene poľných.

            Záujem o SK je značný. Svedčí o tom najmä skutočnosť, že len v uplynulom roku 1982 úspešne absolvovalo rôzne druhy skúšok viac ako 450 SK. Okrem SD a FSD, kde je SK zastúpený 80%, v minulom roku 108 SK úspešne absolvovalo PF (20 v I.c., 49 v II.c. a 39 v III.c.), na kt. získali kvalifikáciu upotrebiteľnosti na dohľadávanie jelenej, danielej a muflonej zveri.

            Kvalifikáciu na dohľadávanie srnčej zveri v uplynulom roku získalo 180 SK, z kt. 144 úspešne absolvovalo farbiarské skúšky pre teriérov, jazvečíky a sliediče (69 v I.c., 45 v II.c. a 30 v III.c.) a 36 lesné skúšky pre teriérov, jazvečíky a sliediče (5 v I.c., 16 v II.c. a 15 v III.c.). Jesenné skúšky úspešne absolvoval 1 SK, kt. je PUP pre spoločné poľovačky na malú zver.

            Aj z uvedeného stručného prehľadu je zrejmá obľúbenosť SK vyplývajúca i z niektorých jeho osobitných v poľovníctve veľmi cenných vlastností, ako sú vytrvalosť, odolnosť pri zraneniach, hlasitosť na stope a inými plemenami zatiaľ nedosiahnuteľná schopnosť orientácie v každom neznámom teréne a súčasný záujem o štence to len potvrdzuje.

siget pes