Pod pojmom plemenitba rozumieme cie\u013eavedom\u00e9 rozmno\u017eovanie psov, pri\u010dom sa v\u0161etky snahy chovate\u013eov zameriavaj\u00fa na udr\u017eiavanie alebo zlep\u0161ovanie vlastnost\u00ed plemena. D\u00e1 sa to v\u0161ak dosiahnu\u0165 len vtedy, ke\u010f chovate\u013e dokonale pozn\u00e1 materi\u00e1l, s ktor\u00fdm pracuje, t. j. pozn\u00e1 jeho prednosti, ale aj nedostatky. Plemenitbu psov rozde\u013eujeme na pr\u00edbuzensk\u00fa a nepr\u00edbuzensk\u00fa. Pr\u00edbuzensk\u00fa \u010falej na \u00fazku, bl\u00edzku a vzdialen\u00fa.<\/p>\n
Nepr\u00edbuzensk\u00e1 plemenitba<\/b> je tak\u00e1 forma plemenitby, pri ktorej pou\u017eit\u00fd rodi\u010dovsk\u00fd p\u00e1r nem\u00e1 spolo\u010dn\u00e9ho predka v 5-tich po sebe nasleduj\u00facich gener\u00e1ci\u00e1ch. Je to najoby\u010dajnej\u0161ia met\u00f3da bez v\u00fdrazn\u00fdch nedostatkov, ale aj prednost\u00ed.<\/p>\n
Vzdialen\u00e1 pr\u00edbuzensk\u00e1 plemenitba<\/b> je ve\u013emi \u010dasto vyu\u017e\u00edvanou v chove psov. Je to p\u00e1renie pr\u00edbuzn\u00fdch jedincov, ktor\u00e9 maj\u00fa spolo\u010dn\u00e9ho predka do 4 gener\u00e1cie. Je to stupe\u0148 pr\u00edbuzenskej plemenitby, ktor\u00fd pod\u013ea viacer\u00fdch v\u00fdznamn\u00fdch chovate\u013eov prin\u00e1\u0161a potrebn\u00e9 chovate\u013esk\u00e9 v\u00fdsledky bez v\u00fdrazn\u00fdch negat\u00edvnych vplyvov pr\u00edbuzenskej plemenitby. Vzdialen\u00e1 pr\u00edbuzensk\u00e1 plemenitba nesie so sebou podstatne men\u0161ie rizik\u00e1 ako \u00fazka a bl\u00edzka pr\u00edbuzensk\u00e1 plemenitba. V chove v\u00e4\u010d\u0161iny plemien je tento sp\u00f4sob plemenitby ve\u013emi be\u017en\u00fd a naj\u010dastej\u0161ie pou\u017e\u00edvan\u00fd. Vo v\u0161eobecnosti je to naj\u010dastej\u0161ie pou\u017e\u00edvan\u00fd chovate\u013esk\u00fd n\u00e1stroj a v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch je vzdialen\u00e1 pr\u00edbuzensk\u00e1 plemenitba be\u017enej\u0161ia ako nepr\u00edbuzensk\u00e1 plemenitba. V chovate\u013eskej praxi sa hovor\u00ed o tzv. uzavretom rodokmeni, ke\u010f pri \u0161t\u00fadiu rodokme\u0148a psa n\u00e1jdeme v 4. \u2013 5. gener\u00e1cii spolo\u010dn\u00e9ho predka. A otvorenom rodokmeni, ak tam spolo\u010dn\u00fdch predkov nen\u00e1jdeme. Je zn\u00e1me aj z plemenitby in\u00fdch druhov hospod\u00e1rskych zvierat, \u017ee cie\u013eavedom\u00e9 vyu\u017e\u00edvanie hlavne vzdialenej pr\u00edbuzenskej plemenitby prispieva k upev\u0148ovaniu \u017eiaducich vlastnost\u00ed v chove a k jeho vyrovnanosti.<\/p>\n
Bl\u00edzka pr\u00edbuzensk\u00e1 plemenitba<\/b> nesie so sebou dos\u0165 vysok\u00e9 rizik\u00e1. P\u00e1ria sa bratranci so sesternicami alebo neter so str\u00fdkom a podobne. I u tejto met\u00f3dy, podobne ako pri \u00fazkej plemenitbe vid\u00edme dos\u0165 \u010dasto ako negat\u00edvny n\u00e1sledok stratu zdravia, objavuj\u00fa sa probl\u00e9my s dedi\u010dn\u00fdm ochoren\u00edm, chrupom, je badate\u013en\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ia n\u00e1chylnos\u0165 na be\u017en\u00e9 ochorenia. Okrem toho sa u mnoh\u00fdch plemien st\u00e1va, \u017ee jedince z tak\u00fdchto spojen\u00ed maj\u00fa jemnej\u0161iu kostru, str\u00e1caj\u00fa po\u017eadovan\u00fa robustnos\u0165 a mnoh\u00e9 aj povahov\u00e9 vlastnosti. \u010cast\u00fdm javom s\u00fa \u0165a\u017ekosti s graviditou, p\u00f4rodmi a odchovom \u0161teniat.<\/p>\n
\u00dazka pr\u00edbuzensk\u00e1 plemenitba<\/b> nesie so sebou v\u017edy jednu krut\u00fa pravdu, odhal\u00ed ve\u013emi r\u00fdchlo v\u0161etky negat\u00edva, ktor\u00e9 by sa objavili v chove podstatne nesk\u00f4r. P\u00e1ria sa navz\u00e1jom s\u00farodenci alebo rodi\u010dia s ich potomkami. U tejto met\u00f3dy, podobne ako pri \u00fazkej plemenitbe vid\u00edme ve\u013emi \u010dasto ako negat\u00edvny n\u00e1sledok stratu zdravia, probl\u00e9my s dedi\u010dn\u00fdmi ochoreniami, chrupom a n\u00e1chylnos\u0165 aj na be\u017en\u00e9 ochorenia. Jedince z tak\u00fdchto spojen\u00ed maj\u00fa \u010dastokr\u00e1t jemnej\u0161iu kostru, str\u00e1caj\u00fa po\u017eadovan\u00fa robustnos\u0165 a mnoh\u00e9 aj povahov\u00e9 vlastnosti. \u00dazka a bl\u00edzka pr\u00edbuzensk\u00e1 plemenitba je \u010dasto pova\u017eovan\u00e1 za pr\u00ed\u010dinu degener\u00e1cie plemena, najm\u00e4 vtedy, ke\u010f sa na chov pou\u017e\u00edvaj\u00fa nevhodn\u00e9 jedince, napr. so slabou telesnou stavbou. Medzi degenera\u010dn\u00e9 javy patr\u00ed napr. ne\u00faplnos\u0165 chrupu, rednutie srsti, n\u00e1chylnos\u0165 k chorob\u00e1m a k neplodnosti.<\/p>\n
N\u00e1sledky nespr\u00e1vnej plemenitby \u017eia\u013e dnes vid\u00edme aj u kopova, u ktor\u00e9ho neboli v minulosti zaznamen\u00e1van\u00e9 napr. poruchy chrupu. Slim\u00e1k, Duchaj v knihe Po\u013eovn\u00e9 psy (1982) p\u00ed\u0161u \u201eSlovensk\u00fd kopov ako plemeno podliehal doned\u00e1vna iba n\u00e1hodn\u00e9mu v\u00fdberu, jeho jedince sa chovali a p\u00e1rili medzi sebou iba so zrete\u013eom na v\u00fdkon. Kopovom sa nikto predt\u00fdm ned\u00edval na chrup. U\u017e 30 rokov si v\u0161\u00edmam chrup t\u00fdchto psov, ale e\u0161te som sa nestretol s jedin\u00fdm chybn\u00fdm z\u00e1hryzom alebo s ch\u00fdbaj\u00facimi zubmi<\/b>, ak len patri\u010dn\u00fd pes nepri\u0161iel o nejak\u00fd ten zub v s\u00faboji s diviakom. Nie je v\u0161ak vyl\u00fa\u010den\u00e9, \u017ee sa \u010dasom aj pri tomto plemene zjavia anom\u00e1lie chrupu\u201c.<\/p>\n
Genotyp a fenotyp<\/b><\/p>\n
Nie v\u017edy je vonkaj\u0161\u00ed prejav vlastnost\u00ed (to \u010do vid\u00edme \u2013 fenotyp) toto\u017en\u00fd s t\u00fdm, ak\u00e9 s\u00fa genetick\u00e9 predpoklady jedinca (g\u00e9ny \u2013 genotyp). Preto aj chovate\u013eov mus\u00ed zauj\u00edma\u0165 v prvom rade, ak\u00fd je genotyp ich chovn\u00fdch jedincov, preto\u017ee od zlo\u017eenia genotypu chovn\u00fdch jedincov sa odv\u00edja kvalita ich potomstva.<\/b> Tu je skryt\u00e1 z\u00e1hada presadenia jednotliv\u00fdch otcov a matiek u ich potomstva. <\/p>\n
Hlavne u psov pracovn\u00fdch plemien chovatelia \u010dasto siahaj\u00fa po jedincoch, ktor\u00ed s\u00fa ocenen\u00ed r\u00f4znymi titulmi. Dedi\u010dnos\u0165 v\u00e4\u010d\u0161iny v\u00fdkonov\u00fdch vlastnost\u00ed je v\u0161ak pomerne n\u00edzka<\/b> a nie v\u017edy je vynikaj\u00faci v\u00fdkon psa podlo\u017een\u00fd aj zodpovedaj\u00facou genotypovou kvalitou. Vid\u00edme to hlavne u psov v\u00fdborn\u00fdch cvi\u010dite\u013eov, ktor\u00ed dok\u00e1\u017eu zo psa vy\u0165a\u017ei\u0165 maximum. Na druhej strane ve\u013ea psov s vynikaj\u00facim genotypov\u00fdm z\u00e1kladom, ak sa nedostali do zodpovedaj\u00facich podmienok, sa na sk\u00fa\u0161kach alebo s\u00fa\u0165a\u017eiach nepresad\u00ed a nie s\u00fa v chove patri\u010dne vyu\u017eit\u00ed. \u010co je \u0161kode, preto\u017ee sa t\u00fdm plemeno ochudob\u0148uje o cenn\u00e9 g\u00e9ny.<\/p>\n
Ako pr\u00edklad mo\u017eno uvies\u0165 psa s vynikaj\u00facimi genetypov\u00fdmi vlastnos\u0165ami, ktor\u00fd sa dostane do \u201ezl\u00fdch r\u00fak\u201c<\/b>. Tak\u00fdto pes je chovan\u00fd v zl\u00fdch podmienkach, je nedostato\u010dne \u017eiven\u00fd a majite\u013e mu nevenuje dostatok \u010dasu. Neprich\u00e1dza do kontaktu s divia\u010dou zverou a jeho v\u00fdkon v lese je slab\u00fd. Stane sa z neho len podpriemern\u00fd pes (exteri\u00e9rovo aj povahovo), no v pr\u00edpade jeho vyu\u017eitia v chove bude jeho potomstvo v\u00fdborn\u00e9, preto\u017ee jeho g\u00e9ny s\u00fa kvalitn\u00e9.<\/p>\n
Naopak ak sa dostane genotypovo podpriemern\u00fd jedinec do \u201edobr\u00fdch r\u00fak<\/b>\u201c sk\u00fasen\u00e9ho chovate\u013ea, ktor\u00fd venuje jeho v\u00fdcviku dostatok \u010dasu, napr. ho pravidelne tr\u00e9nuje v divia\u010dej obore, m\u00f4\u017ee z neho vychova\u0165 pracovne v\u00fdborn\u00e9ho jedinca. Potomkovia tohto jedinca v\u0161ak bud\u00fa st\u00e1le podpriemern\u00fd, preto\u017ee vlastnosti z\u00edskan\u00e9 v\u00fdcvikom sa na potomstvo nepren\u00e1\u0161aj\u00fa! Pes v\u017edy pren\u00e1\u0161a na potomstvo svoje g\u00e9ny, nie to \u010do sa nau\u010dil v\u00fdcvikom!<\/p>\n
K tomu, aby sa chovate\u013e stal \u00faspe\u0161n\u00fdm, je nutn\u00e9 okrem teoretick\u00e9ho z\u00e1kladu a praktick\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed ma\u0165 aj primeran\u00fa d\u00e1vku chovate\u013esk\u00e9ho \u0161\u0165astia a chovate\u013eskej intu\u00edcie. D\u00f4kladn\u00e1 teoretick\u00e1 pr\u00edprava podlo\u017een\u00e1 praktick\u00fdmi sk\u00fasenos\u0165ami v\u0161ak vytv\u00e1ra podstatne v\u00e4\u010d\u0161ie predpoklady pre spr\u00e1vne rozhodnutia<\/b>!<\/p>\n
Pou\u017eit\u00e1 literat\u00fara:<\/b><\/p>\n
Slim\u00e1k, K., Duchaj, J., 1982: Po\u013eovn\u00e9 psy. Pr\u00edroda Bratislava.<\/p>\n
www.pesprezivot.sk<\/p>\n