Dlhodobo osvedčené chovateľské prikázania pre chovateľov. Prikázanie prvé až siedme platí pred plánovaným krytím, ôsme až desiate pri vyhodnocovaní krytia.

Prikázanie prvé

Páriť zásadne jedince bez spoločných chýb (exteriérových, pracovných a povahových). Chyby jedného rodiča musia byť vyvážené kladmi druhého rodiča.

To znamená, že v žiadnom prípade nepoužijem ku krytiu svojej suky psa, ktorý má rovnaké exteriérové, pracovné alebo povahové nedostatky, pretože je veľké riziko, že väčšina potomkov tieto chyby ponesie a bude ich naďalej prenášať na potomstvo.

Prikázanie druhé

Chyby exteriéru, práce, povahy nevyrovnávať nikdy opakom tejto chyby, ale vždy štandardom (exteriéru, práce, povahy).

Pri tejto zásade je medzi chovateľmi celá rada chybných názorov. Chovatelia ešte dobre chápu, že predkus nejde napraviť v chove podkusom atď., ale už celkom jasná im nie je otázka výšky a preto hovoria: „Vysoký pes (suka) sa môže v chove uplatniť, ale musí kryť nízke suky (psy).“

Zásadne ako vysoký, tak aj nízky jedinec sa musí páriť s jedincom zo štandardnou výškou, ktorú má však vo svojom genofonde (génoch – vlohách) po predkoch úplne upevnenú, t.j. všetci jeho predkovia boli štandardne vysokí.

Na rovnakom princípe sa zlepšujú aj ostatné chyby, t.j. kravský postoj sa nevyrovná sudovitým postojom, nadmerná srsť slabým osrstením, agresívna povaha bojazlivou povahou atď.

Z uvedeného vyplýva, že je veľkou začiatočníckou chybou zakúpiť pre svoju suku psíka – šteňa s tým, že ho budem používať pre svoj chov. Pri mladom zvierati nemožno poznať jeho exteriér, povahu a pracovné vlohy a teda vhodnosť do chovu. Z tohto dôvodu dobrý chovateľ nedbá precestovať aj väčšiu vzdialenosť za psom, ktorý sa najlepšie hodí k jeho sučke.

Prikázanie tretie

Šteňa – vrh sa rodí najskôr na papieri, alebo odchovy sú tak výborné a kvalitné, aký je ich najslabší článok.

Ak chceme mať ako chovateľ úspechy, musíme dobre poznať svoje suky a predkov psa, s ktorým chceme kryť (perfektná znalosť rodokmeňa je samozrejmosťou). Z tohto dôvodu je treba byť o chovných jedincoch (a nie len u nás) dobre informovaný, a to vyžaduje stále sledovanie odbornej literatúry a návštevy kvalitných výstav.

Varujem pred použitím jedincov síce exteriérovo bezchybných, ktorí však nepochádzajú z kvalitných predkov. Použitie takéhoto šampióna prináša sklamanie, lebo sa jeho kvalitatívne znaky väčšinou neprenášajú na potomstvo. Je lepšie použiť jedinca s kvalitným rodokmeňom (aj keď nemá „toľko titulov“), ktorý sa však pre naše chovateľské ciele výborne hodí. Pes, ktorý má kvalitné gény a dobre ich prenáša na potomstvo nemusí byť vždy exteriérovo a pracovne perfektný. Exteriér, ale najmä pracovný výkon psa sú taktiež závislé na majiteľovi psa a faktorov prostredia, kde pes žije. To znamená, že aj pes s perfektnými vlohami (génmi) môže byť v zlých rukách len podpriemerným psom, zato bude však svoje výborné gény prenášať spoľahlivo na potomstvo.

Prikázanie štvrté

Môžeš oklamať nadriadeného, zradiť priateľa a podviesť manžela (manželku), ale chov sa oklamať, zradiť, či podviesť nedá.

V tomto bode mám na mysli predovšetkým injekčné liečenie kryptorchoidov, chirurgické úpravy viečok, prípadne rôzne veterinárne potvrdenia často podložených aj röntgenovým snímkom (kde je zaistená identita snímku a jedinca ?) o „strate zuba v bitke“ a pod.

Použitie jedincov v chove, u ktorých bol prevedený zákrok, na ktorý sa na výstave nepríde alebo nemôže prísť, sa celkom určite ukáže na potomstve. Že sa to tak stále robí, dokazujú dedičné chyby, ktorých sa nemôžeme v chove zbaviť.

Prikázanie piate

Vhodný pes na krytie sa hľadá na jarných skúškach (skúšky vlôh) a nie na memoriáloch.

Vieme, že sa dedia iba vlohy (exteriérové, pracovné, povahové) a nikdy vlastnosti získané (naučené výcvikom a pod.). Vlohy sa dajú najlepšie poznať na skúškach vlôh, kde nie sú ovplyvnené výcvikom. Na skúškach vyššieho typu vplyvom často i drastických metód sú už vlohy silne ovplyvnené. Memoriály sú záležitosťou prevažne výcvikovou. Tým ale nechcem tvrdiť, že na memoriál sa dostane pes bez vlôh. Pre chov je však cennejší pes, ktorý so svojou mladosťou na jarných skúškach preukáže bez dlhodobého výcviku cenné vlohy, typické pre určité plemeno. Na rovnakom princípe sa úspešne uskutočňuje po stáročia výber koní do chovu. Rozhodujúci je výkon na rovinových dostihoch a nie pri prekážkových dostihoch.

Prikázanie šieste

Príbuzenská plemenitba? Len s veľkou rozvahou!

Na posilnenie plemenných znakov bola často prehnane používaná príbuzenská plemenitba v rôznom stupni, ktorá mala za následok zníženie genetickej variability, inbrídingovú depresiu a s ňou súvisiacu zníženú životaschopnosť potomstva a zvýšenie genetických chorôb a defektov. Presadzoval sa chov postavený na šampiónoch a ešte dnes sú stále silné tendencie kryť šampiónmi čo najväčší počet sučiek. Nie je to príliš šťastná metóda, pretože vedie k vysokému počtu vzájomne príbuzných jedincov v populácii, znižuje genetickú variabilitu (rôznorodosť) a oslabuje celé plemeno.

Šampióni sú nutní na propagáciu plemena. Pre budúcnosť plemena, jeho zachovanie v dostatočnej genetickej variabilite, životaschopnosti a v dobrom genetickom stave, je však cenný každý, hoci len priemerný jedinec.

Iba geneticky variabilný čistokrvný pes, pri chove ktorého je braná do úvahy dostatočná genetická pestrosť a selekcia s ohľadom na zdravie a povahu a ktorý sa vďaka tomu dokáže prispôsobiť civilizovanému ľudskému prostrediu, predstavuje ďalšiu perspektívu chovu.

Bohužiaľ, súčasný systém chovu psov je príbuzenskou plemenitbou nadmerne zaťažený a spôsoby chovu znižujú genetickú pestrosť. Preto je nutné nahradiť doterajšie metódy, označované ako „čistá dedičnosť“ alebo „vysoký chov“, plánovaným chovom na heterozygotnosť, aby boli využité veľké výhody zdravia, prispôsobivosti a výkonu.

Prikázanie siedme

Nebojte sa starých psov, ale s rozvahou používajte mladé a nepreverené psy.

Je chovateľsky chybné vyradiť kvalitného psa z chovu len pre jeho vek. Naopak starý, overený, osvedčený pes, ktorého potomstvo (prvej a často aj druhej generácie) bolo detailne po všetkých stránkach preverené, má v chove pôsobiť tak dlho, pokiaľ kryje. Iba schopnosť kryť je limitujúcim faktorom pri kvalitnom krycom psovi, nie jeho vek. Naopak mladý pes, pri ktorom nie sú ešte dostatočne preverené odchovy, sa má do 5 rokov používať v chove uvážene a s rozmyslom. Chovatelia koní túto chovateľskú zásadu uplatňujú veľmi úspešne viac ako 300 rokov, avšak kynológia ju neberie ku svojej škode vôbec na zreteľ.

Vrcholom chovateľskej činnosti je úspech v súťaži plemenníkov, u nás bohužiaľ ich význam nie je dostatočne zdôrazňovaný.

Prikázanie ôsme

Ak je vo vrhu jedno šteňa výborné, ide o výborný vrh. Ak sú vo vrhu dve exteriérovo a pracovne výborné šteňatá, vrh je vynikajúci. 

Našou snahou a cieľom musí byť, aby potomkovia boli exteriérovo a pracovne lepší než rodičovský pár. Chovatelia sú často nespokojní a chcú odporučiť takého psa, aby všetky šteňatá boli výborné po všetkých stránkach.

Ak však uvažujeme reálne a perspektívne, má suka za svoj život priemerne 3 – 4 vrhy a ak má v každom vrhu výborného jedinca, dá za svoj život približne 3 – 4 kvalitné jedince. V ďalších generáciách pri rovnakej zásade je po tejto suke už asi 9 – 12 výborných potomkov a to je iba za 10 rokov. Potom musíme konštatovať, že táto suka bola v chove veľmi úspešná.

Prikázanie deviate

Každá minca má rub aj líc, každý človek dve tváre, každá palica dva konce a každý pes genotyp a fenotyp – alebo dom sa stavia od základov.

Zjednodušene povedané fenotyp je to, čo vidíme na výstave a genotyp (vlohy) predávajú potomkom pes a suka vo vajíčku a spermii každý polovicu. Fenotyp je výsledok dedičného založenia (genotypu) a podmienok prostredia, pričom podiel prostredia závisí na koeficiente dedičnosti. Pretože genotyp nie je vidieť, usudzujeme jeho kvalitu iba na základe znalostí fenotypu a rodokmeňa. Chovatelia koní často hovoria: „Rodokmeň nebehá, ale robí kone.“. Pretože pes je koňom chudobných, môžeme opäť citovať Angličanov, ktorí hovoria: „Polovica krásy prechádza žalúdkom.“, t.j. z jednej polovice závisí krása (fenotyp) na dedičnom založení a z druhej polovice na výžive.

Prikázanie desiate

Pes za nič nemôže a podľa toho sa k nemu správajte.

Ak ste dodržali vyššie uvedené chovateľské zásady, je predpoklad, že odchov bude úspešný a kvalitný. Všetko nemusí však dopadnúť tak, ako ste si perom na papieri narysovali.

Majte svoje odchovy aj tak radi, preštuduje si opäť desatoro, niekde sa stala chyba, v ďalšej generácii sa dá všeličo napraviť. Však v tom je chovateľstvo tak krásne a príťažlivé. Chybu hľadajte v sebe a nie v psovi. Pes nemôže za to, že sa vaše prianie nesplnilo. Potrebuje vašu lásku a priateľstvo, ako by bol šampión.

Musíte mať stále na mysli, že najlepší priateľ, ktorého máte na svete, sa môže zmeniť a stať sa vašim nepriateľom. Vaši synovia a dcéry, ktoré ste s láskou vychovali, môžu túto lásku splatiť nevďakom. Tí, ktorí sú vám najbližší a sú vášmu srdcu najdrahší a na ktorých sa s dôverou spoliehate, vás môžu sklamať. Jediným naozaj nezištným priateľom, ktorého na tomto svete plnom závisti máte, jediným, kto vás nikdy neopustí a nikdy sa nestane vašim zradcom, je váš pes.

Použitá literatúra:

Spravodaj SRK 1/2004

http://www.slovak-retriever.org

Spracoval: Jozef Vakula