Podmienky pre akceptovanie SD

  • Skúška absolvovaná v  I.cena
  • Skúška absolvovaná v II.cena s ohodnotením disciplín : Hľadanie – 3, Durenie –  diviak – 3, Hlasitosť – 3, Odvaha – 3, Čuch – 3
Vybraté disciplíny zo skúšobného poriadku

Skúšobný poriadok

Skúšobný poriadok pre skúšky duričov platný od 3.5.2013

Pri skúšaní disciplíny “hľadanie” sa púšťa naraz maximálne 6 psov do priehonu podľa vyžrebovaných čísiel. Rozhodcovia postupujú v priehone s vodičmi, prípadne sa postavia na vhodnom mieste v priehone tak, aby mali čo najlepší prehľad o hľadaní psov. Usporiadatelia skúšok zabezpečia, aby vodičov usmerňovali osoby, ktoré terén poznajú a s ktorými je dohovorené miesto zrazu po skončení priehonu. Všetci účastníci priehonu musia postupovať vyrovnane, hlasito sa ozývať a vzájomne kontrolovať vyrovnanosť postupu v priehone. 2 V prípade, že sa vyskytnú prekážky, nejasnosti, no najmä nedostatok zveri, rozhodcovia sú oprávnení prideliť psom náhradnú prácu, t. j. nechať psov hľadať v inom vhodnejšom priestore. Pes uvoľnený z remeňa sa má na daný rozkaz pustiť s chuťou do hľadania, snažiť sa čo najrýchlejšie naraziť na zver, vnikať do krytín, krovia a húštin, hľadať rýchlo, cieľavedome, sústavne do hĺbky i šírky. Pes má prejavovať záujem predovšetkým o stopy diviačej zveri a len potom o škodlivú zver a zajace. V revíri so zajačou zverou si má pes veľmi dôsledne preveriť celý priestor, prehľadať rýchlo a dôkladne každú húštinku a krytinu, aby čím skôr narazil na zajačiu stopu, ktorá by ho priviedla k ležovisku. Diviaka, so zreteľom na jeho intenzívny pach, má hľadať durič veľkorysejšie, a nezabávať sa s riešením iných stôp, častejšie si overovať stanovištia diviakov v závane vetra (s vysokým nosom), aby sa po ich navetrení pobral k nim najkratšou cestou. Rozhodcovia musia pozorne sledovať intenzitu, rýchlosť a cieľavedomosť hľadania duriča, ktorý má tieto vlastnosti preukázať vo veľkom priestore. Ak sa skúšky duričov konajú v revíri s diviačou zverou, má pes prejavovať sústavný záujem o nájdenie práve tejto zveri. Z celkovej jeho činnosti má byť zrejmá cieľavedomosť, ktorá sa prejavuje aj tým, že sa nerozptyľuje hľadaním zajacov alebo ostatnej raticovej zveri, ktorú duriť nesmie. Chyby: Pes sa neriadi smerom priehonu. Neprejavuje záujem o stopy zveri alebo samotnú zver, nehľadá zver čuchom ale zrakom a sluchom, spolieha sa na to, že niektorý iný pes zver nájde a k tomu sa potom pri durení pridá. Drží sa stále v blízkosti vodiča, zdržiava sa dlho v miestach, kde sa zver pásla a nehľadá jej východziu stopu, prípadne sa zdržiava v miestach, ktoré nie sú typické ako stanovištia diviačej zveri (holé pastviny, pieskoviská, cesty ap.). Hľadá len v ľahko prístupných miestach a nesnaží sa vniknúť do húštin, prípadne sa vyhýba miestam, kde sa dokázateľne nachádza zver.

Durenie spočíva v napadnutí teplej stopy zveri a v jej spoľahlivom a hlasitom sledovaní. Je jednou z najdôležitejších disciplín, pri ktorej má durič preukázať svoje kvality a poľovnú upotrebiteľnosť. Ak je pes na studenej stope, má ju sledovať ticho, po teplej stope má však sústavne hlásiť. Keď sa pes po zídení zo stopy odmlčí, dá sa podľa dĺžky týchto pomĺk posúdiť schopnosť držania stopy a majstrovstvo v riešení rozličných rébusov, ktoré mu unikajúca zver predkladá, no v neposlednej miere i kvalita čuchu. Nepovažuje sa za chybu, ak pes z teplej stopy na krátko zíde, ale hneď sa opraví a pôvodnú stopu ďalej vytrvalo sleduje. Rozhodcovia si musia všímať, akú zver pes pri durení uprednostňuje. Ak pôjde o uprednostňovanie diviaka pred líškou a zajacom, budú to hodnotiť kladne, ak pes stopu diviaka opustí a prejde z nej na čerstvé zajačie alebo líščie stopy, budú to hodnotiť záporne. Záporne budú hodnotiť najmä uprednostňovanie srnčej alebo inej raticovej zveri pred diviakom, prípadne ak sa bude pes zameriavať len na jej preháňanie. Zdvihnutie a krátke podurenie srnčej zveri, ktoré netrvá viac ako 5 minút, neznižuje známku z durenia za predpokladu, že v uvedenom úseku sa iná zver nenachádza a že sa dá od nej do uvedeného času signálom odvolať. Dlhšie durenie srnčej zveri má za následok zníženie známky z durenia o 2 stupne. Uprednostňovanie srnčej zveri a neuposlúchnutie privolávacieho signálu pri jej durení do 30 minút, má za následok ohodnotenie výkonu psa známkou 0. Pes by pri durení, ak sleduje stopu zdravej diviačej zveri, nemal opúšťať priehon, resp. mal by sa po krátkom predurení vrátiť späť do priehonu. Nie je žiadúce, aby pes duril zver mimo priehonu, zohľadniť to možno len vtedy, ak stavia zver. V priebehu skúšok sledujú rozhodcovia i dĺžku durenia. Pes musí pri durení zveri preukázať patričnú výdrž. Nestačí, ak zdvihnutú zver chvíľu hlási a hneď sa z jej stopy vracia. Pri diviakovi má zotrvať a hlasito ho obrechávať, nežiada sa však, aby na neho bezhlavo útočil. Pri durení zajacov a líšok sledujú rozhodcovia sústavnosť durenia, aby pes, ak je to možné, dokázal so zajacom alebo líškou urobiť obrátku a neprechádzal z jednej zajačej alebo líščej stopy na druhú. Celkove sa žiada rýchle hľadanie, ale pomalšie, vytrvalé durenie. Rýchlosť durenia zodpovedá kvalite čuchu psa a majstrovstvu v držaní stopy.

Hlasitosť na teplej stope možno skúšať len na prirodzenej stope zveri. Zvlášť treba dbať, aby bol pes hlasitý na teplej stope pred ním unikajúcej zveri. Hlas duriča má byť výrazný, zvučný, odlišný pri durení zajaca a líšky od durenia diviaka. Vodič má na požiadanie rozhodcu podľa hlasu svojho psa určiť, akú zver pes durí. Zohľadňuje sa to pri hodnotení vodiča. 3 Pri posudzovaní tejto disciplíny si treba zvlášť všímať, či pes nie je hlasitý len pri styku s diviakom, zatiaľ čo sa pri pohybe zveri odmlčuje. Hlasitosť sa dá najlepšie posúdiť pri durení zajacov a líšok, kde k omylu v tomto smere zriedka dochádza. Známkou 4 sa hodnotí pes, ktorý teplú stopu vytrvalo, dostatočne dlho a intenzívne hlási, len s minimálnymi odmlkami. Známkou 3 sa hodnotí pes, ktorý je na teplej stope zveri hlasitý, ale častejšie sa odmlčuje. Známkou 2 sa hodnotí pes, ktorý stopu hlási kratšie a nevýrazne, s väčšími odmlkami, a z jeho hlasu nie je jasné, akú stopu sleduje. Hlásenie psa bez toho, že by bol na teplej stope, durenie zveri takmer bez hlasu a s veľkými pomlkami, hoci je na stope zveri sa môže hodnotiť najviac známkou 1. Hlásenie stopy vodiča, vtákov, balamutenie ap. sa môže hodnotiť len známkou 0.

Preskúšanie odvahy psa sa urobí v prípade dostatku diviačej zveri priamo v revíri alebo v diviačích oplôtkoch. Ak durič v revíri pri narazení na diviaky ustrašene odbehne k vodičovi alebo k inej osobe, hľadajúc u nich ochranu a diviaky ani neohlási, dostane z odvahy známku 0. Ak treba psa pri diviakoch stále posmeľovať a povzbudzovať, lebo pri nich inak nezostane, obrecháva ich len v blízkosti vodiča, možno jeho odvahu hodnotiť len známkou 1. 5 Ak pes pri narazení na diviaky v húštine krátko hlási, potom však odbieha k vodičovi a po posmelení sa znovu k nej vráti a obrecháva ju, prípadne i málo výrazne predurí, môže byť ohodnotený najviac známkou 2. Duriča, ktorý pri narazení na diviaky húštinu len z diaľky, ale vytrvalo a bez posmeľovania obrecháva a neopúšťa ich, treba z odvahy hodnotiť známkou 3. Duriča, ktorý prejavuje pri diviakovi mimoriadny dôraz, hlasito ho vytláča z húštiny a v stálom kontakte s ním ho vytrvalo a hlasito sleduje, treba hodnotiť z odvahy známkou 4. Psa, ktorý zo začiatku prejaví potrebnú odvahu na diviaka, ale potom sa od neho vzdiali, nemožno z tejto disciplíny vysoko hodnotiť. Treba mať na zreteli, že v praxi je výhodnejšie mať menej dôrazného psa, ktorý pri diviakovi hoci aj vo väčšej vzdialenosti zotrvá a vytrvalo ho obrecháva ako psa, ktorý ide do priameho kontaktu s diviakom, po krátkej potýčke ho však opúšťa. Pre zabezpečenie objektivity posudzovania odvahy psa pri diviakovi sa na vyšších typoch skúšok všetky psy skúšajú v diviačích oplôtkoch.

Skúšanie odvahy v diviačom oplôtku

V diviačom oplôtku sa preskúšava odvaha každého psa osobitne. Poradie psov sa stanoví žrebovaním. Pre skúšanie majú byť vytvorené tieto podmienky: diviačí oplôtok má mať primeranú rozlohu s dostatkom stromov, húštin a čistín; v oplôtku sa má držať už vyvinutá diviačia zver, ktorá je dostatočne agresívna na psov (výhodnejšia je diviačica).. Vodič na pokyn rozhodcu privedie psa ku vchodu do oplôtku a s jediným povelom na hľadanie vypustí psa bez obojka do ohrady. Každý ďalší povel po vypustení psa do oplôtku znižuje známku o jeden stupeň. Priestor v oplôtku býva plný pachu diviačej zveri, preto niekedy dlhšie trvá, kým pes diviaka nájde, najmä ak je ukrytý v húštine. Z toho však v žiadnom prípade nemožno robiť uzávery o čuchu psa. Pes má hľadať zver s chuťou, a keď narazí na diviaka, má na neho energicky dorážať a sústavne ho obrechávať. Ak sa diviak z húštiny pohne, má byť s ním bez prerušenia v stálom kontakte. Nie je chybou, ak je pes obozretný a uskakuje od diviaka, keď sa po ňom oženie. Najdôležitejšia je výdrž psa pri diviakovi so stálym obrechávaním. Odvaha sa skúša 5 minút odvtedy, ako pes diviaka našiel. Ak psa po uplynutí skúšobného času nie je možné odvolať od diviaka, na odchytenie sa použije podberák. Známkou 4 – sa hodnotí durič, ktorý diviaka bez povzbudzovania vodiča sústavne bez prerušenia dôrazne obrecháva, a ak je diviak v húštine, snaží sa ho z nej vytlačiť. Známkou 3 – sa hodnotí pes, ktorý po celý čas diviaka sústavne obďaleč húštiny obrecháva, ale nepokúša sa ho z húštiny vytlačiť. Nesmie však diviaka ani raz opustiť. Rovnakou známkou sa hodnotí pes, ktorý obrecháva diviaka v prehľadnej časti oplôtku (bez húštiny), je s ním bez prerušenia v stálom kontakte, správa sa však veľmi obozretne a menej dôrazne. Známkou 2 – sa hodnotí pes, ak diviaka po nájdení najskôr obrecháva, ale potom od neho odíde a znova sa k nemu vráti, a ozve sa len po posmelení vodičom. Známkou 1 – sa hodnotí pes, ktorý prejavuje síce záujem o diviaka, ale treba ho niekoľkokrát posmeliť a povzbudiť. Známkou 0 – sa hodnotí výkon psa, ktorý sa diviaka vyslovene bojí, bez hlásenia od neho odíde a neprejavuje viac oň záujem.

Kvalitu čuchu možno najlepšie posúdiť pri hľadaní a durení, najmä pri držaní zajačej stopy. Pes s jemným čuchom, ktorý ho vie aj správne používať, nielenže zver rýchlo nájde, ale z jej stopy nezbieha, vytrvalo a spoľahlivo ju sleduje a čerstvú stopu sústavne hlási bez častých a dlhých pomĺk, väčšinou pracuje s vysokým nosom. Naopak, pes so slabším čuchom nachádza zver neskoršie, z jej stopy častejšie schádza, v dôsledku čoho sa aj častejšie odmlčuje a obyčajne po krátkom a nesúvislom durení stopu definitívne stráca. Stáva sa, že pri tom dlhšie hľadá aj svojho vodiča. Kvalita čuchu sa posudzuje počas celých skúšok a hodnotí sa nakoniec. Treba pritom zohľadňovať aj vonkajšie vplyvy, ako je mimoriadne sucho, silný mráz, snehová prikrývka z tvrdého zamrznutého snehu ap.