História

Snahy o presadenie kopovov do chovu sa na Slovensku začali ihneď po založení prvej kynologickej organizácie na území Československa. Vznikla v roku 1928 pod názvom Československá kynologická únia. Do tohto časového obdobia môžeme situovať už celkom konkrétnu snahu o vyšľachtenie Slovenského kopova. Podnety pre ňu vytvárala aj Medzinárodná kynologická federácia (FCI). Od jej zakladajúcich členov, kynológov z Belgicka a Francúzska prichádzali priame i sprostredkované podnety pre slovenských kynológov, aby uvažovali o vyšľachtení samostatného slovenského národného plemena poľovných psov. V prvej celoslovenskej poľovníckej organizácii, v Loveckom ochrannom spolku (LOS), ktorý vznikol z iniciatívy MUDr. Jana Červínka 21.10. 1920 sa ešte neprikladá náležitý význam poľovníckej kynológii.

Zmena nastala až po roku 1934, keď sa LOS zmenil na Zemský zväz loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku. V Banskej Bystrici sa z iniciatívy nestorov slovenskej poľovníckej kynológie Kolomana Slimáka a Andreja Renču 12. a 13. septembra 1936 uskutočnila prvá prehliadka kopovov, na ktorej odborníci vybrali vhodné typy pre ďalší kontrolovaný chov podľa chovateľského plánu. Pre organizovaný chov duričov ako celku a medzi nimi aj slovenských kopovov sa začali vytvárať predpoklady vzniku samostatného klubu. V hoteli Nová Rabyně pri Slapskej priehrade sa pri príležitosti celoštátnej porady kynologických referentov a predsedov chovateľských klubov vytvoril Klub chovateľov duričov (KCHD). Cez prestávku v rokovaní sa zišlo po prvý raz predsedníctvo Klubu chovateľov duričov pod vedením Andreja Renču. Podpredsedom sa stal Milan Nevický, tajomníkom Koloman Skurka, ekonómom Jozef Lapšanský, hlavným poradcom chovu Koloman Slimák. Členmi výboru boli František Závint, Jozef Sedlačko, Ladislav Bobák, Michal Pečeňanský, MVDr. František Šamaj, Ján Krkoška, Anton Rakús, František Murgaš a Ján Kožár. Klub sa podieľal aj na vytváraní zboru kvalifikovaných rozhodcov pre exteriér i výkon. Boli v ňom skúsení poľovnícki kynológovia Mikuláš Grígeľ z Modranky, Vojtech Michelčík z Blatnice, Jozef Lapšanský z Podolínca, Andrej Renčo z Banskej Bystrice, Jozef Potocký zo Žiliny, Koloman Skurka z Krompách, Mikuláš Nevický z Kežmarku a ďalší. 

V KCHD počas jeho pôsobenia obhospodarovali viacero duričských plemien, medzi nimi štajerského duriča, jazvečíkovité duriče, basety, karelské medvedie psy, lajky a mnohé ďalšie chované plemená duričov. Dovedna ich bolo 82 a medzi nimi aj slovenské kopovy. Samozrejme, také množstvo duričov združených pod jednou strechou výrazne ovplyvňovalo aj činnosť klubu a jeho výboru. Čoraz aktuálnejšou sa ukazovala potreba vytvorenia samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov nielen preto, že sa u nás stali jedným z najpočetnejších plemien poľovných psov, ale aj preto, že si vzhľadom na mladý vývoj vyžadovali zvýšenú starostlivosť o zavádzanie metód správnej plemenitby, a z toho vyplývajúce perspektívy ich rozvoja. Tlaky na vytvorenie samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov narastali, až napokon vďaka mimoriadnemu úsiliu Ondreja Kanku uznal potrebu rozčlenenia KCHD a vytvorenia KCHSK aj Ústredný výbor SPZ 30. januára 1988 schválil návrh na zriadenie samostatného Klubu chovateľov slovenských kopovov.